Prvá písomná zmienka: rok 1365
Nadmorská výška: 484 m.n.m.
Rozloha: 14 182 304 m²

Názov obce

Obec je písomne doložená v roku 1511 ako Kewporuba (kö - kameň, po maďarsky) a 1598 ako Kamenna Poruba. Svoje pomenovanie má z toho, že vznikla vo vyklčovanej - porúbanej hore na kamenistej pôde.

Dejiny obce

Kamenná Poruba vznikla pravdepodobne tak, že niektorý kastelán Matúša Čáka vyčlenil z chotára Konskej územie na novú osadu. Tunajšie dedičné richtárstvo asi prevzal v druhej polovici 14. storočia Žilinčan Albert, predok zemianskej rodiny Kardošovcov.
Obec sa prvý krát písomne spomína v listine nitrianskeho konventu z roku 1368 ako Stephanburbaya v súvislosti so zakladaním kostola v Stránskom. Vtedy spolu so Stránskym a Konskou patrila gemerskému rodu Balogovcov. Z názvu obce možno usudzovať, že jej vlastníkom bol nejaký Štefan. Neskôr patrila zemianskemu rodu Kardošovcov, ktorého predkovia boli dedičnými richtármi a na prelome 15. a 16. storočia žili v Sádočnom.
Kamenná Poruba sa vyvíjala ako zemianska dedina. Bývali v nej zemania, ktorí podliehali lietavskému hradu. Podľa urbára z roku 1543 bolo tu 13 roľníckych rodín (z nich tri mali nemecké mená Gloczner, Paczuot, Wurcz), 10 želiarov, 2 richtári.
Koncom 15. storočia a v prvej polovici 16. storočia bol tu zemiansky rod Práznovksých. Podľa dejín nitrianskeho biskupstva od Jozefa Vuruma peter Praznovský roku 1490 testamentárne polovicu Poruby daroval paulínskemu kláštoru svätého Jána Krstiteľa v Lefantovciach. Roku 1523 rod Práznovských dal do zálohu 5 poddanských pozemkov rodine Egresdyovcov. Roku 1545 bola obec prisúdená Pavlovi Práznovskému. Podľa názvu obce dosala meno tunajšia zemianska rodina Porubských. Roku 1535 sa spomína Michael Porubský de Poruba.
Koncom 17. storočia časť Poruby sa dostala do držby žilinskej rezidencie jezuitov. Podľa urbára z roku 1688 dedičným richtárom tu bol Ján Porubský. Rezidencii podliehali 3 sediaci a 4 želiari. Vyskytovali sa tu tieto mená: Habrun, Hlavatý, Hodas, Hodes, Chovan, Jaško, Kasak, Porubčanský, Smieško, Valach, Valachovič. Roku 1707 bolo v Kamennej Porube 6,5 sedliackych usadlostí, 14 želiarov, 5 podželiarov a 4 pažitníci.
Príbuzenskými vzťahmi vzrastal počet zemianskych rodín v Kamennej Porube. Roku 1798 tu boli zemepánmi barón Sobek a zemiankske rodiny Motešický, Serdahely, Kvašaj, Beňovský, Borčický, Rašovký, Uhliarik, Višňovský. Okrem prvých troch rodín všetci sídlili v Porube.
Roku 1831 bývajúcimi tu zemepánmi boli Balaša, Beňovský, Huljak, Sobek, Pongrác, Uhliarik, Velič. Ďalej Adamovič, Borčický, Motešický, Rašovký, Vrana, Višňovký, ktorí mali malé parcely. Neskôr pribudli Frývaldský a Otlik. Zemianskych kúrií bolo v obci viac. Z chotára patrila poddaným len štvrtina. Keďže Kamenná Poruba bola zemianskou obcou, roku 1887 sa tu zriadil poštový úrad a roku 1904 notársky úrad. Zemianske tituly boli úradne zrušené roku 1918.
Družobná obec s rovnakým názvom sa nachádza v okrese Vranov nad Topľou.

Obyvatelia

Obyvatelia boli roľníci, čiastočne robotníci. Živili sa obrábaním pôdy a chovom dobytka, najmä malých prasiat a oviec. Chovu silných koni sa venovali furmani, ktorí zvážali drevo z hôr. V panských rybníkoch sa dochovávali pstruhy. Pestovala sa repka olejná a cukrová repa. V minulosti tu boli dve mliekárne na výrobu masla, pivovar, dva mlyny. Tri sušiarne ovocia a dve pálenice spracúvali ovocie zo záhrad.
Kedysi sa tu usadilo viacej Židov, ktorí tu mali aj svoju modlitebňu aj školu. V obci je viacero prisťahovalcov z Moravy, z Kysúc a z Terchovej.
V rokoch 1511 a 1539 sa v obci spomína 13 roľníckych usadlostí. Roku 1598 mala 38 domov, roku 1720 15 daňovníkov, v roku 1784 81 domov, 105 rodín a 652 obyvateľov, roku 1828 102 domov a 709 obyvateľov. V roku 1991 pri súpise ľudu v obci bolo 1631 obyvateľov.

Obecná pečať a erb

Z Kamennej Poruby zachoval sa jeden variant obrazovej pečate z 18. storočia.
Nedatovaná pečať má priemer 32 mm. Bola použitá v roku 1777. V obraze zo srdca vyrastá štylizovaná kvetina s piatimi šesťlupienkovitými kvetmi. V kolopise je nápis: SIGILL(VM). AVTHENTICVM KAMENOPORVBENSIS.

Erb má modrý štít, na ktorom je zobrazené žlté srdce, z ktorého vyrastá zelená olistená stopka s piatimi bielymi kvetmi.

Kostol zo 14. storočia

Obec mala starobylý gotický kostol s renesančnou úpravou. Na základe kanonických vizitácií z druhej polovice 18. storočia možno zrekonštruovať jeho opis takto:
Kostol stál východne od dediny na rovnej terase vŕšku nad pravým brehom Porubského potoka. Okolo kostola sa rozprestieral cintorín obohnaný murovanou ohradou s dvoma bránami. V tesnej blízkosti kostola sa pochovávali zemania. Pod kostolom bola krypta barónskeho rodu Sobekovcov. Vnútri v cintoríne zriadili kostnicu, vonku bolo miesto pre nepokrstené deti. Cintorín bol dosť malý a bez kríža. Pochovávali v ňom aj zomrelých z Kuneradu.
Kostol murovaný z kameňa mal hrubé a pevné steny. Rok postavenia nebol známy, ale podľa pastofória a celkového vzhľadu išlo o starobylý kostol. Postavili ho asi v 14. storočí.
Svätyňa polkruhového tvaru (apsida) mala klenbu. Na južnej strane bolo vbudované mriežkované pastofórium (výklenok pre uchovávanie Eucharistie). Zo západnej strany svätyne nízke klenuté dvere viedli do malej murovanej, zaklenutej sakristie. Pre prílišnú vlhkosť sa posvätné rúcha vešali na hradu zamurovanú do stien alebo rozprestierali na stolíku z dosák. Pri dverách visel zvonček, ktorým sa dávalo znamenie k svätej omši alebo pred kázňou.
Loď pokrývala drevená povala. Od svätyne ju delil triumfálny oblúk. Kostol osvetľovali tri sklené okná. Loď zdobili nástenné maľby: na západnej stene sa zachoval motív Troch kráľov pri jasličkách v Betleheme a na východnej stene Mária Magdaléna umývajúca nohy Ježišovi. Loď obopínal dookola drevený chór, uprostred ktorého bol malý päťregistrový organ. Na chór sa vystupovalo z kostola. Pod vežou bola predsieň s väčším oknom, drevenou povalou a vchodom do kostola. Z predsiene viedli schody na vežu.
Murovaná veža priliehala ku kostolu. Zakončovali ju dve cibuľovité bane: väčšia - medená pozlátená, menšia - natretá na červeno. Vo veži viseli dva zvony. Väčší zvon z roku 1623 vážil 5 centov. Roku 1791 pukol a roku 1799 bol preliaty v Kremnici. Menší zvon, ktorý nemal letopočet, ale bol starší, vážil poldruha centa. Tretí zvon vo vežičke nad svätyňou vážil 80 libier.
Kostol bol zasvätený Všetkým svätým. Ide o frekventované patrocínium v poveľkomoravskom a románskom období. Na hlavnom oltári boli drevené sochy: Panna Mária s Ježiškom na ruke, nad ňou reliéf Najsvätejšej Trojice: Boh Otec objíma svojho ukrižovaného Syna, po stranách sv. Barbora, Katarína, Margita a Mária Magdaléna, hore dvaja anjeli. Mramorový oltárny stôl stál na kamennom pilieri. V maľovanom drevenom svätostánku sa v malom pozlátenom kalichu, prikrytom paténou, uchovávala Oltárna sviatosť v čase adventnom a veľkonočnom. Na svätostánku bol kríž, po jeho štyri drevené svietniky. V strede oltárneho stola bol oltárny kameň z roku 1766 s ostatkami svätých mučeníkov Laeta a Prudentia.
Na priečelí svätyne bola stolársky upravená zamurovaná hrada, v prostriedku ktorej bol kríž a po stranách obrazy. Po stranách kostolnej lode stáli dva bočné oltáre. Na jednom z nich bola maľovaná socha svätého Antona Paduánskeho, na druhom socha Krista a pod ňou Najsvätejšia Trojica.
Kostol vlastnil dve umelecké cennosti: Na skle maľovaný Rubensov obrázok ukrižovaného Krista a kožený ornát, ktorému podobný mal len jágerský katedrálny kostol.
Kostol mal drevenú kazateľnicu. Pod ňou stál drevený stĺp s vykresanou priehlbinou a vrchnáčikom. Kedysi slúžil na uchovávanie posvätných olejov. Lavíc v kostole bolo málo. Nebolo tu ani stálej spovednice.
Bohoslužby bývali v kostole každú tretiu nedeľu. V robotné dni sa tu slúžila svätá omša pri zaopatrovaní chorého a pri pohrebe.
Kostol oddávna vlastnil majetok na vlastnú údržbu. Patrili mu 3 role (Za kostelom, Na poluláni, Za hájom - Pri chotári rajeckém) a 2 lúčky (Nad úbočú, Pod dubím).
Kanonická vizitácia z roku 1831 zaznamenala, že kostol už nestačil pojať veriacich a múry mal prasknuté na viacerých miestach. Často v ňom omdlievali ženy a pre veľký stisk nebolo možné vyniesť ich na čerstvý vzduch. Preto odporúčala preskúmať možnosti rozšírenia kostola alebo prerúbania bočného vchodu. Pri zemetrasení roku 1858 na kostole spadla povala a potom loď zarastala trávou a kríkmi.

Kostol z rokov 1860-1870

Roku 1860 na mieste starého a malého kostola začali stavať nový väčší kostol. Pri stavebných úpravách odstránili múry kostola i ohradu cintorína. Z pôvodnej stavby ponechali iba gotickú vežu, ktorá sa zachovala neporušená. Stavbu v novogotickom štýle dokončili roku 1870.
Nový kostol dostal ďalší zvon s maďarským kolopisom. Počas prvej svetovej vojny zrekvirovali na kanóny z obce 3 zvony - z kostola a kaplnky.
V roku 1961 sa obnovoval vonkajšok kostola. Pri oprave strechy našli na povala vzácne gotické sochy z pôvodného gotického hlavného oltára. Po zreštaurovaní sa sochy vrátili späť na oltár pri úprave interiéru v rokoch 1974-1975. Obnovený kostol 5. júla 1975 posvätil nitriansky biskup Ján Pásztor.
Po obnove fasády a maľby, na slávnosť Všetkých svätých roku 1997, kostol požehnal a posvätil J.E. Ján Chryzostom kardinál Korec.
Dnešný kostol je jednoloďová stavba s predstavanou vežou a polygonálnou svätyňou. Má dĺžku 23 m a šírku 7,5 m.
Kostol má jeden oltár. Na pozlátených kovových dverách svätostánku sú nalepené drevené strapce hrozna a dva klasy. Nad svätostánkom je citát: Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta. V troch oknách svätyne sú vitráže podľa návrhov akademického maliara Vincenta Hložníka z roku 1975. V strednom okne je zobrazený Duch Svätý so štyrmi anjelmi a na bočných oknách je po jednom anjelovi.
Po stranách lode kostola sú na drevených podstavcoch sochy Božského Srdca a svätého Jozefa. V predsieni sa nachádza plastika Ukrižovaného. Je to ľudová polychrómovaná drevorezba z prvej polovice 19. storočia. Statický korpus má detaily štylizované do ornamentu.
Na chóre stojí empora s organovou skriňou. Je to klasicistická polychrómovaná drevorezba zo začiatku 19. storočia. Parapet empory je dekorovaný kazetami. Päťdielna organová skriňa má vegetatívny dekor. Na spodnej časti skrine tvoriacej parapet empory sú rozety a akantové zvonce.
Vo veži sú 3 zvony. Z nich najvzácnejší je neskorogotický zvon zo začiatku 16. storočia o priemere 47 cm. Nesie mená Ježiša Krista a štyroch evanjelistov. Dva novšie zvony si veriaci zadovážili roku 1925 u trnavského zvonolejára Fischera. Väčší zvon o priemere 85 cm má reliéf Božského Srdca Ježišovho a Srdca Panny Márie.
Na prístupových schodoch ku kostolu je kaplnka Lurdskej Panny Márie z roku 1985.
V obci sa nachádzajú aj dve kaplnky: kaplnka sv. Jána Nepomuckého a kaplnka Panny Márie Nanebovzatej z roku 1875.

Škola

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1798 obec už mala cirkevnú školu. Nachádzala sa pri úpätí vrchu za dedinou. V zime bol k nej ťažký prístup.
Drevená budova pokrytá slamou pozostávala z dvoch miestností. Väčšia miestnosť so stolom a lavicami pre 30 žiakov slúžila na vyučovanie ako trieda. Organistovi prináležala menšia miestnosť, komôrka a záhrada s humnom. V roku 1831 zo 70 detí schopných chodiť do školy navštevovali ju len traja.
Škola vyhorela roku 1891, po požiari postavili novú murovanú budovu. Jednotriedna škola sa postupne rozrastala na dvojtriednu roku 1929, trojtriednu roku 1930, štvortriednu roku 1934.

Obecný úrad
tel.: 041/ 549 83 32

Základná škola
tel.: 041/ 549 83 45

Materská škola
tel.: 041/ 549 83 34

Pošta /PSČ 013 14/
tel.: 041/ 549 83 31